Za poznaním praktického aspektu rozvojovej spolupráce Bosny a Hercegoviny

Za poznaním praktického aspektu rozvojovej spolupráce Bosny a Hercegoviny

Aj keď od občianskej vojny v Bosne a Hercegovine uplynulo už vyše dvadsaťpäť rokov a krajina nespadá do kategórie rozvojových krajín, projekty rozvojovej spolupráce tam aj naďalej prebiehajú. S tým ako vyzerá ich implementácia v praxi som mala možnosť oboznámiť sa počas terénnej exkurzie do tejto krajiny. 

Nepríjemnosti už na začiatku

Rodina, priatelia, spolužiaci aj profesori, v podstate každý už o mne vie, že dochvíľnosť nepatrí medzi  moje silné stránky. Meškanie prinajmenšom desať minút (niekedy však kľudne aj polhodina) nie je u mňa ničím nezvyčajným. To, že budem mať však takmer šesťhodinové meškanie a namiesto Brna prídem rovno do Viedne, nečakal nikto, ani ja nie.  Na potrebnú zastávku do Viedne som sa našťastie dostala asi dvadsať minút pred odchodom nášho autobusu, takže som to nakoniec stihla celkom s prehľadom a počas celého nasledujúceho výletu som už radšej chodila viac-menej na čas. Takto „úspešne“ sa začala cesta na našu rozvojovú exkurziu do Bosny a Hercegoviny (BaH), ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. – 13. júna tohto roku. Na desaťdenný fieldtrip alebo po našom terénnu exkurziu, som sa vybrala spolu s ďalšími dvanástimi spolužiakmi, dvomi bývalými študentami a tromi profesorkami z Katedry rozvojových a environmentálnych štúdií (KRES) Palackého Univerzity v Olomouci, kde študujem Medzinárodné rozvojové štúdiá, ktoré sú v strednej a východnej Európe ešte stále pomerne novým oborom. Okrem českých a slovenských študentov sa jej zúčastnili aj dvaja zahraniční, pochádzajúci z Juhoafrickej republiky a Kolumbie, študujúci u nás magisterský obor v angličtine.
Prečo práve Bosna a Hercegovina

Exkurzia sa konala v rámci projektu „Rozvojová spolupráca na vlastné oči“, aby sme sa ako budúci pracovníci v sfére humanitárnej pomoci či skôr rozvojovej spolupráci dozvedeli o tom, ako rozvojové projekty prebiehajú v praxi, a teda si rozšírili svoje teoretické znalosti nadobudnuté vo výuke. A prečo práve Bosna a Hercegovina? Ľuďom, bežne sa nepohybujúcim v tejto oblasti to môže byť záhadou. BaH nie je zrovna krajinou, ktorá nás napadne pri slovnom spojení rozvojová krajina, krajina tretieho sveta či krajina Globálneho Juhu. Tou v podstate už ani nie je, ale nachádza sa na pomedzí rozvojovej a rozvinutej, a teda je takzvanou tranzitnou krajinou. Tým si nie tak dávno prechádzalo aj Slovensko či Česká republika, a keď vezmeme do úvahy aj regionálnu či kultúrnu blízkosť, relevantnosť skúseností z našich krajín sú pre Bosnu a Hercegovinu viac než prínosné. Navyše je spolu s Afganistanom, Etiópiou Moldavskom a Mongolskom zaradená medzi programové krajiny zahraničnej rozvojovej spolupráce Českej rozvojovej agentúry (ZRS ČRA), a teda rozvojová spolupráca s ňou je pre Českú republiku prioritná a v minulosti ňou bola aj pre Slovenskú republiku.

Štát o veľkosti trochu väčšej ako Slovensko, s početom obyvateľov necelé 4 milióny, sa  rozkladá na Balkánskom polostrove a hraničí s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Krajina rozdelená na tri časti – Republiku Srbsku, Federáciu Bosna a Hercegovina a Brčko (spravované oboma entitami) má jeden z najkomplikovanejších správnych systémov na svete z čoho plynú aj značné komplikácie. Nachádzajú sa tu tri  hlavné  etnické skupiny: Srbi (zväčša pravoslávni), Chorváti (zväčša rímskokatolíci) a Bosniaci (zväčša moslimovia), ale aj ďalšie iné, ako Rómovia, Židia atď. I keď od vojny uplynulo už viac ako dvadsaťpäť rokov politici nanešťastie stále využívajú príslušnosť k národu či etnickej skupine ako silný mobilizačný prvok na svoje zvolenie a vyvolávanie konfliktu v spoločnosti. Krajina je preto multietnická a multináboženská, na pomery strednej či východnej Európy i tak trochu exotická.
Návštevy medzinárodných, ale i  miestnych inštitúcii

A čo sme v  BaH počas celých tých desiatich dní vlastne robili? Keď si odrátame cestu trvajúcu niečo cez dvanásť hodín ostáva nám osem dní bohatého programu. Hlavnou cieľovou stanicou bolo pre nás hlavné mesto Sarajevo. Tu sme sa stretli s predstaviteľmi USAID (Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj) pracujúcimi v BaH hlavne v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, ale aj korupcie; OHR (Úrad vysokého predstaviteľa), ktorí najmä po vojne zaisťovali implementáciu mierovej dohody (Daytonský mier) ukončujúcej vojnu v krajine a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) zaoberajúca sa bezpečnostnou situáciou  siahajúcou od kontroly zbraní, environmentálnych hrozieb, obchodovania s ľuďmi až po prevenciu radikalizácie mládeže. Z návštevy delegácie Európskej Únie sme sa dozvedeli, že v rámci procesu integrácie BaH do EU  (BaH si zažiadala o vstup do EU vo februári roku 2016) sa zaoberá napríklad oblasťami právneho poriadku, manažmentu odpadu, zamestnanosťou (nezamestnanosť je veľmi vysoká, najmä u mládeže to môže byť aj viac ako 60% ),  vzdelávaním či životným prostredím. Krajina disponuje veľkým prírodným bohatstvom, napriek tomu pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, má čo doháňať. Našťastie aj v tomto smere sa BaH pomaly posúva dopredu, počas nášho pobytu napríklad prijala novú environmentálnu stratégiu a tým je zas o krok bližšie k integrácii do EU.

Vynechať sme samozrejme nemohli ani Českú ambasádu, kde nás pán veľvyslanec oboznámil s činnosťou ČR, ktorej aktivity patria v tejto krajine spolu s už zmienenými USAID a EU medzi najvýraznejšie. Niet sa čomu diviť, Bosna a Hercegovina je prvým zahraničným  štátom, kde ČR začala pôsobiť. Prioritou sú hlavne sekcie: obnoviteľná energia, manažment odpadu a vodných zdrojov a  poľnohospodárstvo.

Neostali sme však iba v hlavnom meste, ale mali sme možnosť navštíviť aj iné kúty tejto krajiny. Za brnenskou firmou Geotest, ktorá v krajine pôsobí už od roku 2003 a na ukázanie svojich projektov nám venovala celý deň, sme sa vybrali na sever krajiny do obcí Tešanj a Doboj, vzdialených od Sarajeva približne 3-4 hodiny. Videli sme ich asi najúspešnejší projekt s názvom „Zvyšovanie príjmu pre ohrozené skupiny prostredníctvom rodinného poľnohospodárstva“, miestnu školu zaistenú vďaka geotermálnej energii na leto klimatizáciou a na zimu zase vyteplením a  miestnu skládku odpadu. Musím povedať, že táto návšteva ma veľmi milo prekvapila, keďže sa jedná o súkromnú firmu a nie o žiadnu neziskovku; tie sú predsa len v sfére rozvojovej spolupráce omnoho viac viditeľné  a na rolu súkromných subjektov v rozvoji sa často zabúda.

Okrem štúdia aj čas na spoznávanie turistických krás krajiny

Na dva dni sme zavítali aj na juh krajiny do Mostaru, kde sme sa dozvedeli o aktivitách UNDP (Rozvojový program OSN) a Nanseng Dialogue Center.  Ako už samotný názov napovedá, táto organizácia využíva dialóg ako metódu na zmierňovanie napätia a neznášanlivosti medzi jednotlivými etnikami. Posledný projekt, ktorí sme navštívili, a to opäť v Sarajeve, bol projekt lokálnej organizácie Sumero v spolupráci s českým Člověkom v tísni zameraný na integráciu postihnutých ľudí do spoločnosti najmä pomocou komunitného bývania.

Okrem „pracovných povinností“ sme však mali čas spoznávať BaH aj z inej stránky, tej cestovateľskej. Z historických či prírodných zaujímavostí sme mali možnosť vidieť druhý najväčší vodopád Európy Skakavec, kúpeľné mesto Ilidžu, 129m široké vodopády Kravice, starý most v Mostare, Blagaj a mnoho iného.

Spolu sme navštívili teda niekoľko inštitúcii, medzinárodných aj domácich, ktorých predstavitelia nám často venovali nemálo svojho času a s chuťou odpovedali na naše zvedavé otázky. Podobná akcia na našej katedre nie je novinkou. Ba naopak, v minulosti už prebehla v Moldavsku, budúci rok by sa mala konať ďalšia v ešte vzdialenejšej krajine –  Gruzínsku a ten nasledujúci opäť v Moldavsku. Súčasní, ale i budúci študenti našej katedry sa preto majú istotne na čo tešiť. Veľká vďaka patrí Českej rozvojovej agentúre, ktorá akciu spolufinancovala, našim profesorkám, za naplánovanie celej exkurzie, ale takisto všetkým, ktorí nás v Bosne a Hercegovine vrelo privítali a zdieľali s nami svoje dlhoročné skúsenosti a vedomosti o neľahkej situácii v tejto krásnej krajine. Bosna a Hercegovina rozhodne nie je spomedzi balkánskych krajín bežnou turistickou destináciou, tak ako napríklad Chorvátsko, ale jej návšteva rozhodne stojí za to. A všetkým, ktorí sa na tento krok rozhodnú podujať, prajem, aby si svoj výlet užili prinajmenšom tak ako my.

Zuzana Daubnerová, Bosna a Hercegovina 2017